Ivka Adamcová je duchovná sprievodkyňa a učiteľka vedomia, ktorej online seminár som absolvovala a informácie z neho ma natoľko zaujali a obohatili, že sa o ne s vami chcem podeliť,  s rešpektom k jej slovám i významu jej práce.

Ivka Adamcová vysvetľuje čakry ako brány medzi duchom, dušou a telom. Podľa nej nevzniká problém len „z ničoho“ – telo si nesie zápisy odporu (negatívnych emócií), ktoré sa časom môžu prejaviť ako únava, napätie, bolesti alebo zdravotné ťažkosti. Kľúčom je učiť sa žiť bez odporu: neútočiť na ľudí, situácie ani na seba.

O čom je tento článok

• ako Ivka Adamcová chápe čakry (nie ezotericky „na okrasu“, ale prakticky cez emócie)
• čo znamená „odpor“ a prečo ho spája s telesnými prejavmi
• aké hlavné emócie a témy priraďuje k 1.–7. čakre
• čo sú podľa nej „platby“ (dôsledky) a ako s nimi pracovať v praxi
• najčastejšie otázky, ktoré si kladú ľudia, keď s týmto pohľadom začínajú

Základná myšlienka: odpor vytvára tlak – a telo reaguje

V Ivke Adamcovej prístupe je „odpor“ všetko, čo vnútri tlačíme cez:

• odsudzovanie (dobro/zlo),
• neodpúšťanie a „vzťahovku“,
• zlosť a nerespekt,
• ľútosť (sebaľútosť aj ľutovanie druhých),
• kritiku a potrebu „mať pravdu“.

Podľa nej: čo vnútri dlhodobo držíme, telo raz „vypýta“ – nie ako trest, ale ako signál, že sa máme v niečom posunúť.

1. čakra: „dobro–zlo“ a schopnosť kráčať životom

Téma: posudzovanie sveta na dobré a zlé, odmietanie toho, čo „nemá byť“
Kľúč: naučiť sa vidieť „je to tak, ako to je“ bez vnútorného útoku

Adamcová spája 1. čakru so základom tela (panva, nohy) a s tým, či človek dokáže kráčať životom v optimizme – nie naivne, ale bez vnútorného boja.

Praktický signál: keď sa človek často vnútri búri, dlhodobo je v napätí a hodnotení, telo môže reagovať stuhnutím, nepohodou alebo únavou „v základe“.

2. čakra: „vzťahovka“ – neodpúšťanie a viazanosť

Téma: „vadí mi, že to robí“, zranenie, držanie krivdy, pripútanosť
Ivka Adamcová tu zdôrazňuje rozdiel medzi:

• rodinnou/vzťahovou rovinou (partner, deti, blízkosť),
• a bežnými ľuďmi/okolím (spoločenské konflikty, „niekto ma vytáča“).

V jej prístupe je 2. čakra miesto, kde sa často tvoria zápisy typu:

• „neviem odpustiť“,
• „nechcem to pustiť“,
• „musí byť po mojom, lebo inak…“.

Praktický krok: nie je to o tom „ticho trpieť“, ale o tom prestať vnútri viesť vojnu a nastaviť hranice bez nenávisti.

3. čakra: zlosť, tlak, nerešpekt a „musí to byť inak“

Téma: hnev, netrpezlivosť, odpor voči realite
Ivka Adamcová spája 3. čakru s témami „ja“, vôľa, výkon – a hlavne s tým, keď človek:

• tlačí na ľudí,
• tlačí na život,
• alebo sa vnútri nevie zmieriť s tým, čo sa deje.

Upozorňuje, že odpor sa často kŕmi aj vecami, ktoré človek reálne nevie ovplyvniť (správy, politika, konflikty), no telo to aj tak „platí“ napätím.

Praktický krok: vyberať si, na čo dávam pozornosť – a čo už len živí moju zlosť.

4. čakra: ľútosť verzus súcit

Téma: ľútosť (sebaľútosť aj ľutovanie druhých) ako forma nesúhlasu
Ivka Adamcová tu robí ostrý rozdiel:

• ľútosť = „nemalo sa to stať“ (vnútorný odpor),
• súcit = „vidím ťa, chápem ťa“ bez toho, aby som padla s tebou.

V jej ponímaní je súcit zdravý, lebo človeka nezožerie zvnútra. Ľútosť naopak človeka môže dlhodobo „vysávať“.

Praktický krok: pomáhať bez toho, aby som sa vnútri rozpadla.

5. čakra: kritika, ironizovanie, potreba mať pravdu

Téma: kritika seba aj druhých, potreba opravovať svet, „trafiť sa slovom“
Podľa Ivky Adamcovej je 5. čakra miesto, kde sa veľa ľudí zasekne, lebo:

• chcú byť „tí správni“,
• chcú mať navrch,
• chcú ukázať, kto je vinný.

A práve tu odpor často rastie cez médiá a cudzie príbehy, ktoré človek prežíva, akoby boli jeho vlastné.

Praktický krok: rozlišovať medzi tým, čo je môj reálny život (kde viem konať), a tým, čo je len mentálny konflikt.

6. čakra – tretie oko

(poznanie bez ilúzie, videnie pravdy)

Šiesta čakra je spojená s tzv. tretím okom, no podľa Ivky Adamcovej nejde o schopnosť „vidieť budúcnosť“, astrál či senzácie, ale o hlboké pochopenie reality bez odporu.

V tejto úrovni sa človek učí neinterpretovať svet cez ego, ale vidieť veci také, aké sú. Prestáva deliť realitu na dobrú a zlú, správnu a nesprávnu.
Vzniká vnútorný pokoj, pretože mizne potreba bojovať, opravovať a hodnotiť.

🔹 Negatívny prejav 6. čakry:

• ilúzie, duchovná pýcha
• presvedčenie, že „viem viac než ostatní“
• falošné duchovno, únik do ezoteriky
• bolesti hlavy, migrény, poruchy zraku

Ivka upozorňuje, že mnohí ľudia si mýlia otvorené tretie oko s prístupom do astrálu, čo je len ďalšia ilúzia ega. Skutočné videnie prichádza až vtedy, keď prestane odpor a človek prijme život taký, aký je.

7. čakra – korunná čakra

(jednota, dôvera, vedomie Boha v hmote)

Siedma čakra predstavuje stav jednoty – nie vieru, ale poznanie.
Nie „verím, že je to tak“, ale viem, že všetko má svoj zmysel.

V tejto úrovni:

• mizne strach zo života aj zo smrti
• človek sa prestáva identifikovať len s telom a menom
• objavuje sa hlboká dôvera v existenciu

Ivka zdôrazňuje, že pravá duchovnosť nie je únik zo sveta, ale schopnosť žiť obyčajný život bez vnútorného boja.
Keď prestanú negatívne emócie, ego „zomiera“, no človek ostáva plne funkčný, láskavý a prítomný.

🔹 Stav aktivovanej 7. čakry:

• pokoj bez dôvodu
• vnútorná istota
• prijatie života vo všetkých podobách
• pocit, že „som doma“, nech som kdekoľvek

Čo znamená „platba“ v Ivke Adamcovej prístupe

„Platba“ je jej názov pre dôsledok: keď niečo dlhodobo držíme v tele, príde to ako signál, že sa  má uvoľniť, pochopiť a prestať opakovať.

Dôležité: tento prístup je duchovný a psychosomatický pohľad, nenahrádza diagnostiku ani liečbu. Ak máte zdravotný problém, riešte ho aj medicínsky.

Zhrnutie Ivkinho pohľadu na čakry

Podľa Ivky Adamcovej čakry nie sú energetické hračky, ale brány medzi telom, dušou a vedomím.
Každá čakra reaguje na konkrétny druh odporu, ktorý si človek vytvára voči sebe, iným ľuďom alebo životným situáciám.

👉 Choroba nie je trest, ale dôsledok dlhodobého odporu.
👉 Uzdravenie neprichádza bojom, ale prijatím.
👉 Skutočný duchovný rast je tichý, nenápadný a obyčajný.

FAQ

Je to to isté ako klasická práca s čakrami?

Nie úplne. Ivka Adamcová to stavia menej na „farbách a meditáciách“ a viac na tom, ako útočím emóciou (odporom) – a čo mi tým telo zrkadlí.

Znamená to, že si človek „za všetko môže sám“?

V jej ponímaní skôr: „všetko má príčinu a následok“ a my sa učíme z reakcií. Nejde o vinu, ale o pochopenie, čo v sebe živím.

Čo je prvý praktický krok, ak s tým začínam?

Začnite pozorovaním:
„Kde vnútri bojujete? Koho odsudzujete? Čo mu nevieme odpustiť? Kde tlačíme?“
A potom skúste jednu vec: prestaňte kŕmiť konflikt (v slovách, myšlienkach, správach).

Ako rozoznám ľútosť od súcitu?

• ľútosť vás zlomí a vyčerpá, často je v nej „nemalo sa to stať“
• súcit je tichý, stabilný, pomáha, ale nezničí vás zvnútra

Musíme byť „bez emócií“?

Nie. Pointa je podľa Ivky Adamcovej skôr: neútočiť emóciou. Emócia príde, ale vy sa do nej nemusíte ponoriť tak, že vás ovládne.

Je tento článok interpretáciou autorky?

Nie. Text je verným zhrnutím učenia Ivky Adamcovej, bez pridávania cudzích konceptov.